Všeobecné pravidlá pre súťažný parkúr na podujatiach Hobbyhorse Slovakia vypracované podľa HOBBYHORSE KOMUNITY

i 3 Obsah stránky

ÚVOD

Skoky na hobbyhorsoch si veľa požičiavajú zo skokov na skutočných koňoch. Okrem iného aj bodovanie a hodnotenie, ktoré pochádza z pravidiel jazdeckého skákania. Namiesto skutočného zvieraťa, je tu hobbyhorse. Technicky sa merajú skokanské schopnosti jazdca, ktorými sú napríklad námaha, rýchlosť, rovnováha, pamäť, trpezlivosť a odolnosť voči tlaku.

Pri jazde na hobbyhorse sa zohľadňuje aj zručnosť a niekedy aj povaha hobbyhorsa. Výška skoku je určitá skoková úroveň jazdca s hobbyhorsom. Temperament hobbyhorsa podľa jazdca môže dať jednotlivej jazde formu. Charakter hobbyhorsa a jeho vlastnosti, je jedným z uhlov hobbyhorsingu, pre ktorý je aj tento šport tak obľúbený a jedinečný.

Pri skokoch na čas – jazdec s hobbyhorsom ide podľa vopred stanoveného plánu jazdy po trati s cieľom dosiahnuť čistý (bez trestných bodov) a čo najrýchlejší priebeh. Druhá možnosť je dosiahnuť presný čistý čas stanovený na danú dráhu a priblíženie sa k jeho limitu.

1. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE O PREKÁŽKACH

Prekážka sa skladá z dvoch častí: stĺpiky a tyč.

Stĺpiky sa používajú v pároch a sú spojené kontaktne tyčou. Prípadne viacerými tyčami. Prekážky môžu obsahovať aj iné prvky. Napr. čísla, dlaždice, dosky, vodné rohože. Okrem toho je povolené prekážky ozdobiť napr. kvetmi a rôznymi konštrukciami.

Pre pomer prekážok nie je norma. Avšak pri skoku by mal mať jazdec dostatočný priestor na preskok. Užšie prekážky môžu byť pri ťažších dráhach na zvýšenie náročnosti trate.

Dôležitá a na prvom mieste je bezpečnosť jazdca. Tyče by mali byť ľahké a tenké. Odporúčané materiály sú ako pri atletických športoch plastové rúrky. Kov, drevo a iné tvrdé nepoddajné alebo ťažké materiály sa neodporúčajú kvôli možnosti zranenia. Hrebeňové ramená sú prijateľné, avšak hrubšie drevené tyče používané pri skutočných koňoch by sa používať nemali.

Bezpečné musia byť aj dosky, ktoré sú buď umiestnené rovnakým spôsobom ako tyče na konzolách, alebo stoja na vlastných nohách a mali by byť ľahko spadnuteľné poklepaním. Stĺpiky by mali byť pevné a vzpriamené. Mali by byť schopné znášať prúdenie vzduchu a malé nárazy. Ale napriek tomu pri riadnom náraze by mali padnúť, aby do nich jazdec úplne celou silou nenarazil. Napríklad pri páde jazdca. Pozornosť by sa mala venovať nohám stĺpikov. Príliš dlhé nohy a alebo nedostatočná opora stĺpika predstavuje bezpečnostné riziko.

Na výrobu konzoly možno použiť viac materiálov. Klince alebo skrutky sú pravdepodobne najobľúbenejšou možnosťou, ale vhodné sú aj rôzne kovové a drevené konzoly. Najdôležitejšie je, aby konzoly sa udržali na stĺpiku, aby sa dal nosiť a aby tyč z konzoly spadla, keď sa jej jazdec dotkne. Preto tyč musí byť na vrchole konzoly a nie príliš hlboko a pevne uchytená. Tyč sa musí dať pustiť v smere, ktorým jazdec smeruje svoj skok. Tyč nesmie spadnúť ani pri najmenšom poryve vetra. Držiaky konzoly by mali byť tupo zakončené a nie príliš vyčnievajúce. Tyč nesmie klesať príliš hlboko do držiaka (napr. do jamky dreveného držiaka nesmie byť príliš hlboká) aby mohla ľahko vypadnúť pri náraze jazdca. Všetky ostatné prvky výzdoby a odlíšenia by mali byť hlavne bezpečné pre jazdca pri jeho možnom páde.

Prekážky sa môžu a odporúčajú číslovať podľa poradia skokov. Uľahčuje to učenie sa plánu trate a na druhej strane vedie jazdca k správnej prekážke aj počas výkonu. Výška prekážky sa meria od najvyššieho bodu stredu hornej tyče.

Vo všeobecnosti je cieľom, aby bola výška prekážky rovnomerná, napr. 50 cm, 70 cm, 90 cm atď. Šírka prekážky je zvyčajne šírka tyče a dĺžka prekážky sa meria podľa smeru skoku.

Dĺžka prekážky napr. oxera sa meria od vonkajšieho okraja prvej tyče po vonkajší okraj druhej tyče a od stredu tyče.

2. TYPY PREKÁŽOK

2.1. Vertikálne prekážky

Najčastejšie používaný typ prekážok. Stĺpy sú umiestnené priamo, takže vertikálny plot nemá ohraničenú výšku. Skladá sa z dvojice stĺpikov a tyče alebo viacerých tyčí.

2.2. Dlhé prekážky

Dlhé prekážky ako vyplýva z názvu sú rozmiestnené do vzdialeností na niekoľko častí. V smere jazdy je umiestnených viacero prekážok. Nemala by presahovať ich dĺžka ich výšku. Napr. oxer je predĺžený plot s dvoma po sebe idúcimi časťami, t.j. dvoma pármi stĺpikov s tyčami. Predná časť musí byť vždy vyššia ako zadná časť. Buď sú stĺpiky rovnako vysoké, alebo je ich zadná časť nižšie. Trojitá pozdĺžna prekážka s tromi po sebe nasledujúcimi časťami. Prvá časť by mala byť najnižšia. Smerom do zadnej by mala stúpať. Dve zadné prekážky môžu mať aj rovnakú výšku.

2.3. Múr

Pevný maskovaný plot alebo prekážka, napríklad zdobený ako tehlový múr. Uprostred musí byť nižšia výška ako na okrajoch. Pre konštrukciu môžete použiť napríklad kartón. Stena má aj malú dĺžku.

2.4. Vodná priekopa

Je prekážka s vodnou plochou, alebo vodnou podložkou. Je to napríklad vertikálna prekážka a môže byť zhotovená z koberca alebo nádrže naplnenej vodou. Tá by však mala mať výšku menej ako 30cm. Prekážka nepatrí k dráhe a tak trestné body vznikajú za šliapnutie do vody, prevrátenie nádrže, alebo šliapnutie na koberec.

2.5. Jednotlivé prekážky a ich kombinácie

Jednoduchá prekážka ktorá sa prekonáva jedným skokom. Kombinácia pozostáva z dvoch, alebo troch jednoduchých prekážok. Vzdialenosť medzi prekážkami nie je pre hobbyhorsing štandardizovaná. Ale musí byť až tri kroky dospelej osoby. V niektorých prípadoch sa v skokových triedach môže alebo musí jazdiť na prekážky podľa dráhy označenej číslami aj písmenami kde je viacero dráh a tie sú označené písmenom. A tak sa potom prekážka skáče viackrát. Vtedy je označenie 5a, ako prvá a 5b, 5c potom postupne podľa poradia písmen sa skáču dráhy kombinácií skokov. Kombinácia sa musí skákať celá, takže vynechanie prekážky, znamená pre jazdca opakovanie celej dráhy znova.

3. OKRUH – PARKÚRNA DRÁHA

Pri budovaní a navrhovaní plánu celého ihriska, sú voľnejšie ruky pre skutočné kone. Rozstupy prekážok vzdialenosti alebo typy prekážok nie sú štandardizované. Preto existujú iba odporúčania. To dáva projektantovi plánu dráhy tvorivú slobodu pri navrhovaní dráhy presne podľa priestoru, kde sa bude jazdiť. Rôzne prekážky sa môžu používať voľnejšie. Vždy je však na prvom mieste bezpečnosť jazdcov.

3.1. Veľkosť arény

Odporúčaná veľkosť arény je približne 10 x 20 m. Kvalifikované skoky môžu byť postavené na menšie rozmery. Väčšie ihrisko však umožňuje väčšie vzdialenosti ohrád, čo kladie dôraz aj na rýchlosť. Nie je potrebné ohraničiť dráhu, ale odporúča sa úplne vyznačiť vonkajšie okraje arény. Aby nik nevstúpil na dráhu počas výkonu jazdca. Odporúča sa označiť vstupy a výstupy na okrajoch arény. V kvalifikáciách na skoky cez prekážky odporúčame minimálnu veľkosť ihriska 7x10m.

3.2. Plán dráhy a priebeh súťaže

Plán trate musí byť predložený súťažiacim pred začiatkom triedy. Najneskôr pri oboznamovaní sa s ihriskom. Plán trate musí obsahovať minimálne umiestnenie a poradie skokov na prekážkach, štartovú a cieľovú čiaru, smer prekážok, šípky alebo číslovanie na strane, v smere skoku a všetky nebezpečné skratky, ktoré budú zablokované. Prekážky by mali byť nakreslené tak, aby bolo viditeľné o akú prekážku ide. Napríklad vertikálna prekážka môže byť rovná čiara, oxer dve čiary s jedným číslom, špeciálne prekážky obdĺžnik a pod. Na pláne trate je možné vyznačiť dekorácie, odporúčané jazdné trasy a prístupy k prekážkam a presnejší vzhľad celej dráhy. Ak sa na trati konajú zmeny, súťažiaci musia byť poučení a oboznámení sa s traťou a vyznačením zmien v pláne trate, alebo vyhotoviť úplne nový nákres trate.

Na pláne trate, môže byť uvedený maximálny čas a spôsob posudzovania, ale môže byť uvedené aj inak. Prekážky sú v pláne trate samostatne očíslované počnúc prekážkou č.1, ktorá sa skáče ako prvá. Kombinácie sa číslujú rovnakým číslom a písmenom, ak prvá časť je napr. 5a, druhá 5b a tretia 5c. Výška prekážok nesmie presiahnuť výšku uvedenú v pláne dráhy alebo na inom mieste. Jednotlivé prekážky môžu byť nižšie ako je uvedená výška bez povinnosti informovať súťažiacich, ale ak je niekoľko prekážok o 5cm nižšie ako je stanovená výška parkúrnej dráhy, musia byť pretekári včas informovaní. V takom prípade môže byť výška označená napríklad 40-50cm.

Keď je ihrisko navrhnuté a postavená parkúrna dráha, je dobré ho vyskúšať. Testovací jazdec nemusí byť pretekár, inak musia mať všetci súťažiaci prístup k testovacej jazde na trati. Výška prekážok sa môže počas testovacej jazdy znížiť. Najdôležitejšie je uistiť sa, že vzdialenosti sú primerané, prístupy sú možné a jazdecké dráhy medzi prekážkami sú bez obmedzení (dekorácie, ktoré spôsobujú nehody).

Prekážky by mali byť označené číslami a písmenami. Najmä na dlhých tratiach. Na kratších tratiach (napr. šesť skokov) je číslovanie len odporúčaním. Okrem číslovania môžu byť ploty označené vlajkami alebo dlaždicami s bielou farbou na ľavej strane a červenou na pravej strane. Tieto vlajky označujú smer skoku a šírku plota. Smer skoku môžete určiť aj umiestnením čísla na strane, z ktorej sa skáče cez prekážku. Za prevrátenie alebo posunutie značiek prekážok počas jazdy sa neudeľujú žiadne trestné body. Ak napríklad vlajka spadne zo stĺpika, keď jazdec stĺpik zrazí, trestné body plynú len z pádu. Podobne je to aj pri premiestňovanie iných ozdôb z trate nie je hodnotené trestným bodom. Vo všeobecnosti však platí, že sa má takýmto prvkom na trati a v ohradách vyhýbať. Iba v prípade, ak sa povie, že ozdoba predstavuje samostatný prvok prekážkovej dráhy a jej prechod znamená porušenie parkúrnej dráhy. Ak sú vonkajšie okraje arény označené prvkom (napr. tyčou alebo ohradou), ich prekročenie, posunutie alebo preklopenie bude hodnotené ako trestné. Považuje sa to za vykoľajenie z parkúrnej dráhy. Počas výkonu nesmie dráhu opustiť alebo do nej vstupovať nikto iný ako súťažiaci, personál a rozhodca. Za stavbu a údržbu trate počas výkonu a medzi jednotlivými súťažami zodpovedá organizátor. Zdvíha stĺpy a spadnuté prvky a nastavuje a presúva prekážky. Niekedy je to tá istá osoba, ktorá môže merať čas, rozhodovať aj organizovať. Časomerači, rozhodcovia by sa mali držať mimo dráhy a cesty súťažiacim.

Trať môže začínať na štartovej čiare a končiť v cieli. Môže sa tiež začať, keď jazdec preskočí prvú prekážku a doskočí na poslednej prekážke. Rozhodca má právo vybrať štart a koniec celej parkúrnej dráhy. Súťažiaci musia byť o tomto postupe informovaní.

3.3. Signály

Rozhodca môže dávať signály. Zvukové signály sa môžu použiť na označenie začiatku a konca trate. A môžu sa tiež použiť na upútanie pozornosti súťažiacich. Často sa však v hobby súťažiach používa reč, pretože vzdialenosti nie sú také veľké, aby nebolo počuť hlas. Preto sa často začiatok a koniec trate riadi odpočítavaním. Odporúča sa však, aby sa na vydanie výstupného signálu používal signál.

Na jeden signál, ktorým môže byť napríklad zvonček alebo píšťalka, má jazdec 45 sekúnd na začatie trate, t. j. na prekonanie štartovej čiary alebo prísť k prvej prekážke od ktorej sa hodnotí výkon.

Vyradenie sa odporúča signalizovať aj dvoma signálmi (napr. dvoma píšťalkami). V priebehu behu sa použije jeden zvukový signál v situáciách, keď je potrebné jazdca zastaviť. Takéto situácie existujú, napr. prerušenie oplotenia bez účasti pretekára. Ak je časomerač presný a vie, ako zastaviť čas pri tomto bode, môže sa výkon obnoviť jedným pípnutím, keď sa situácia napraví a časomerač pokračuje. Rovnako sa postupuje, ak pri odmietnutí preskoku jazdca prekážka padne, alebo sa pohne.

4. ORGANIZÁTORI – USPORIADATELIA

Organizácia súťaže pozostáva minimálne z rozhodcu, časomerača a zamestnanca. Môže ich byť aj viac ak je to možné, alebo jedna osoba môže vykonávať viac ako jednu úlohu. Napríklad časomerač môže byť aj personálom trate a medzi jednotlivými výkonmi zdvíhať spadnuté tyče. Okrem toho môže personál zahŕňať napr. hlásateľa, sekretára, vedúceho tréningového kruhu a ďalších aktérov. Najdôležitejšie je, aby bolo jasné každému členovi personálu jasné, aké úlohy mu prináležia. Minimálny počet v každej kategórii sú dvaja ľudia, aby sa zabezpečila spravodlivosť napríklad v sporných situáciách.

5. VYBAVENIE JAZDCOV A HOBBYHORSE

5.1. Jazdec

Pokiaľ nie je uvedené inak, na oblečenie jazdca nie sú kladené žiadne požiadavky. Je však potrebné mať obuv tlmiacu nárazy a športové oblečenie pri skokoch. Povinná obuv protišmyková s bielou podrážkou na šampionáte v prípade športovej haly. Rôzne pomôcky sa môžu používať, ale odporúča sa používať len tie pomôcky, pri ktorých sa lekár, fyzioterapeut alebo iný odborník vydal posudok.

5.2. Hobbyhorse

Hobbyhorse by mal mať aspoň uzdu, ak nie je uvedené inak. Pomocné pomôcky riadidlá, hrudné popruhy a chrániče sú pri skokoch povolené. Výnimky z pravidiel týkajúcich sa výstroja musia byť nahlásené. Bezpečnostné vybavenie používané na skutočných koňoch, ako je prilba alebo bezpečnostná vesta, nie je povinná, poskytuje dodatočnú bezpečnosť pri jazdení, ale môže byť prekážkou pri samotnom výkone hobbyhorsingu a preto sa neodporúča. Nevhodné vybavenie môže viesť k vyradeniu jazdca. Číselné označenie hobbyhorse budú akceptované len vtedy, ak boli predpísané organizátorom. V opačnom prípade môžu spôsobiť zmätok. Vybavenie musí byť prezentované rozhodcovi, ak o to požiada.

6. METÓDY POSUDZOVANIA PARKÚRU

Pri parkúre sa používa niekoľko metód pre posudzovanie parkúru a vyhodnotenie konečného poradia zúčastnených športovcov.

V ďalšom texte budú vysvetlené len metódy, ktoré sa používajú pri súťažiach, ktoré organizuje Hobbyhorse Slovakia.

6.1. Metóda A.0.0 – Hodnotenie na základe trestných bodov

Táto metóda sa zameriava čisto na počet trestných bodov. Čas nie je prioritný, ale musí byť v rámci povoleného časového limitu.

Každá chyba (napr. zhodenie prekážky, odmietnutie) sa penalizuje stanoveným počtom bodov (napr. 4 body za zhodenie).

Víťazom je jazdec s najnižším počtom trestných bodov.

6.2. Metóda A.0.1 – Hodnotenie na základe času a chýb

Čas a chyby sú rovnocenné faktory.

Jazdec musí absolvovať parkúr čo najbližšie definovaného času bez penalizácie.

Penalizácie:

– 4 body za zhodenie alebo chybu, prípadne ďalšie bodové penalizácie

– 1 bod za sekundu prekročenia časového limitu (pod alebo nad definovaný limit)

Víťazom je jazdec s najnižším súčtom bodov (chyby + čas).

6.3. Metóda A.0.2 – Hodnotenie na čas

Hodnotenie sa zameriava výlučne na čas.

Chyby (napr. zhodenie prekážky) nevedú k diskvalifikácii, ale pridávajú penalizáciu k času (napr. +4 sekundy za chybu).

Víťazom je jazdec s najrýchlejším časom po penalizáciách.

6.4. Metóda A.0.3 – Hodnotenie na štýl

Táto metóda zohľadňuje:

– Štýl jazdy (držanie tela, plynulosť, elegancia).

– Techniku skokov (správny odraz, dopad, koordinácia).

– Plynulosť a estetiku jazdy.

Rozhodcovia prideľujú body na základe estetického dojmu (napr. od 0 do 10 za každú prekážku).

Víťazom je jazdec s najvyšším počtom bodov.

6.5. Metóda A.0.4 – Klasifikácia dvojfázového parkúru

Parkúr je rozdelený na dve fázy:

– Prvá fáza: Hodnotí sa presnosť (bez chýb).

– Druhá fáza: Hodnotí sa čas (jazdec musí byť rýchly).

Jazdec, ktorý prejde prvú fázu bez chýb, postupuje do druhej fázy.

Víťazom je jazdec s najrýchlejším časom v druhej fáze.

6.5. Metóda A.0.5 – Vyraďovacie hodnotenie

Každý jazdec má stanovený čas na prekonanie parkúru.

Každá chyba (zhodenie, odmietnutie) vedie k okamžitej diskvalifikácii.

Víťazom je jazdec, ktorý absolvuje parkúr bez chýb v najkratšom čase.

6.6. Metóda A.1.0 – Hodnotenie na chyby a čas (Štandardná súťaž)

Táto metóda zohľadňuje chyby a čas. Je definovaný maximálny čas na vykonanie parkúru.

Chyby:

– napr. 4 trestné body za zhodenie prekážky.

– 4 trestné body za odmietnutie (refusal).

– 2 trestné body za každú sekundu prekročenia povoleného času.

Víťazom je jazdec s najnižším súčtom trestných bodov. Ak majú viacerí jazdci rovnaký počet bodov, rozhoduje čas.

6.6. Metóda A.1.1 – Jednofázová súťaž (One Phase Competition)

Celý parkúr sa absolvuje ako jedna fáza. Je definovaný maximálny čas na vykonanie parkúru.

Chyby: Penalizácie za chyby sú rovnaké ako pri A.1.0.

Jazdec musí prejsť parkúr čo najrýchlejšie s minimom chýb.

Víťazom je jazdec s najnižším počtom bodov a najrýchlejším časom.

6.7. Metóda A.2.0 – Dvojfázová súťaž (Two Phase Competition)

Parkúr je rozdelený na dve časti (fázy):

– Prvá fáza: Hodnotí sa presnosť (penalizujú sa chyby – napr. 4 body za zhodenie prekážky). Jazdci sú zoradení do poradia.

– Druhá fáza: Hodnotí sa čas (jazdec musí dokončiť čo najrýchlejšie).

Víťazom je jazdec s najnižím počtom trestných bodov z prvej fázy a s najnižším časom v druhej fáze.

6.8. Metóda A.2.1 – Vyraďovacia dvojfázová súťaž

Podobné ako A.2.0, ale s rozdielom:

– Prvá fáza: Jazdec musí dokončiť bez chýb a v stanovenom čase – inak je diskvalifikovaný

– Druhá fáza: Jazdci, ktorí postúpia, sa hodnotia výlučne podľa času.

Víťazom je jazdec s najrýchlejším časom bez chýb.

6.8. Metóda A.3.0 – Hodnotenie na štýl kombinované s časom

Táto metóda kombinuje hodnotenie štýlu a čas.

Rozhodcovia prideľujú body za:

– Techniku skokov (napr. odraz, plynulosť).

– Celkový štýl jazdy (držanie tela, elegancia).

– Čas: Pridávajú sa trestné body za prekročenie časového limitu alebo sa udeľujú bonusové body za rýchlosť (za dosiahnutie kratšieho času ako je časový limit).

Víťazom je jazdec s najvyšším súčtom bodov za štýl a čas.

6.9. Metóda A.4.0 – Hodnotenie na čas bez trestných bodov

Hodnotenie sa zameriava výlučne na čas.

Chyby sa penalizujú pripočítaním k času (napr. +4 sekundy za zhodenie).

Víťazom je jazdec s najkratším časom vrátane penalizácií.

6.10. Jump-off – rozstrel jazdcov

V prípade ak dvaja alebo viacerí jazdci dosiahnu rovnaké hodnotenie na bodovaných miestach môže sa rozhodca rozhodnúť pre použitie rozstrelu. Pre potreby rozstrelu sa obvykle pripraví skrátená verzia parkúru (menej prekážok a kratšia trať).

Prekážky sú často vyššie alebo technicky náročnejšie ako v hlavnom kole.

6.10.1. Hodnotenie:

– Zameriava sa na rýchlosť a presnosť:

– Chyby: Penalizujú sa trestnými bodmi (napr. 4 body za zhodenie).

– Čas: Jazdec s najrýchlejším časom bez chýb vyhráva.

– Ak majú viacerí jazdci rovnaký čas a počet bodov, rozhoduje celkový čas, vrátane času hlavného kola.

6.10.2. Štartovanie:

Jazdci štartujú podľa poradia, v ktorom dokončili hlavné kolo.

6.11. Trestné body:

Pri jednotlivých typoch hodnotenia parkúru sa prideľujú aj trestné body. Konkrétne typy priraďovaných trestných bodov sú uvedené pri konkrétnom type parkúru.

V zozname sú uvedené najčastejšie výšky trestných bodov spolu s uvedením dôvodu penalizácie:

prvá neposlušnosť – 4 trestné body
druhá neposlušnosť – vylúčenie
zhodenie tyče – 4 trestné body
neposlušnosť tak, že tyč spadne – 4 trestné body
Ak tyč hobbyhorsa úplne vykĺzne spomedzi nôh vylúčenie
Klusanie/behanie – po celej trati – vyžaduje sa cval – vylúčenie
Štart pred značkou rozhodcu vylúčenie
Prekročenie maximálneho času na trati, 1 trestný bod za každé 4 sekundy od prekročenia času
Prekročenie max. času v jump-off – rozstrel, 1 trestný bod za každú sekundu
Maximálny čas prekročený dvakrát – vylúčenie
druhý krát ak nemáš ruky na oťaži – vylúčenie
ak nemáš ruky na oťažiach vôbec – vylúčenie
pri páde so zranením – vylúčenie
ak poradie prekážok nedodrží jazdec prípadne zvolí skratku – vylúčenie
ak uletí konská hlava z palice a prípadne nesplní predpísané pravidlá – vylúčenie
pri zničení prekážok a posúvaní prekážok – vylúčenie
pri zabránení inému súťažiacemu v súťaži – vylúčenie
pri zaradení sa do nesprávnej kategórie podľa veku súťažiaceho – vylúčenie
pri neuposlúchnutí rozhodcu a organizátora o ukončení – vylúčenie
pri vyhlásení súťažiaceho na štart po druhom privolaní – vylúčenie

Pravidlá sa vzťahujú len na skoky na dráhe a na skoky v rozoskakovaní. Triedy štýlu a iné špeciálne triedy budú mať svoje vlastné pravidlá alebo sa budú uplatňovať existujúce pravidlá a zásady.

Hobbyhorse Slovakia si vyhradzuje upraviť hodnotenie podľa požiadaviek a nastavenie pravidiel na danú súťaž samostatne.

Aktualizácia: Január 2024